Česká naftařská společnost s.r.o. (ČNS) je jednou z troch spoločností v ČR, realizujúcich aktívne vyhľadávanie, prieskum a ťažbu ložísk ropy a horľavého zemného plynu na území Českej republiky. V roku 2000 zahájila ČNS prieskum a vyhľadávanie uhľovodíkov v pridelenom prieskumnom území Břeclav, ktoré sa nachádza v okolí mesta Břeclav. Výsledkom prieskumných prác bolo objavanie štyroch ložísk ropy a zemného plynu. V súčasnosti spoločnosť ťaží ropu a zemný plyn v dobývacom priestore Charvátská Nová Ves a vykonáva prieskumné čerpacie skúšky na novo objavených ložiskách horľavého zemného plynu Břeclav I a Břeclav II východne od mesta Břeclav.
V roku 2006 bola zahájená ťažba ropy a zemného plynu v dobývacom priestore Charvátská Nová Ves v areáli ťažobného strediska Poštorná. Ropa a zemný plyn sú ťažené z hĺbok okolo 1400 metrov. Plyn je dodávaný do strednotlakovej distribučnej siete spoločnosti JMP Net s.r.o.. Ropa je odvážaná cisternami do centrálneho skladu a následne potom vlakovými súpravami do rafinérie. Do súčasnosti bolo v prieskumnom území navŕtaných 8 vrtov, ďalší vrt Poštorná – 11 je v súčasnosti realizovaný.
V roku 2010 zahajuje ČNS prevádzku nového ťažobného strediska Břeclav, ktoré bude spočiatku využívané k realizácií prieskumných čerpacích skúšok na novo objavených ložiskách zemného plynu Břeclav I a Bŕeclav II v rámci prieskumného územia Břeclav I a následne po stanovení dobývaného priestoru a povolení baníckej činnosti k ich riadnej ťažbe. Pred zahájením prieskumnej čerpacej skúšky bol uvedený do prevádzky nový VTL (vysokotlakový) plynovod, ktorý vyťaženú komoditu dodáva do vysokotlakovej distribučnej siete spoločnosti JMP Net s.r.o.. Prieskumná čerpacia skúška bola zahájená v marci tohto roku a bude trvať niekoľko mesiacov. Cieľom čerpacích skúšok je upresnenie zásob horľavého zemného plynu oboch objavených ložísk. Ťažobné stredisko je v súčasnosti dimenzované na maximálnu spracovateľnú dennú kapacitu 200.000 kubických metrov zemného plynu za deň; výška dennej ťažby však bude stanovená až na základe vyhodnotenia prieskumných čerpacích skúšok. Vysokotlakový plynovod je dimenzovaný na dennú prepravnú kapacitu až 600.000 kubíkov. Ďalším projektom, na ktorom ČNS pracuje, je konvertovanie stávajúceho ťažobného strediska na plynový podzemný zásobník. Zásobník s kapacitou 100 mil. kubíkov by mal byť dokončený najskôr v roku 2015.
Ťažba v oboch strediskách sa plánuje približne na 25 rokov. Po jej ukončení bude územie ťažobných stredísk rekultivované a vrty zlikvidované. Celkové náklady na prieskum a investície sa odhadujú asi na sto miliónov korún.
Pre ilustráciu ťažba v strediskách Poštorná a Břeclav by stačila napr. na dodávku tepla pre cca 40.000 priemerných domácností, ktoré používajú plyn na vykurovanie aj ohrev vody a majú spotrebu 2.500 kubíkov za rok.
Ťažba je výnosná aj pre Břeclav. Predpokladaný príjem do mestskej pokladnice po uvedení ťažobného strediska Břeclav do prevádzky je asi 15 miliónov Kč za rok formou poplatkov z vyťažených nerastných surovín podľa platnej legislatívy.
Technológia ťažby nemá negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia. V areáli ťažobného strediska Poštorná je v prevádzke systém monitoringu kvality spodných vôd.
Zaujímavosťou je, že všetky vrty sú vŕtané ako úhybové (šikmé). Príčinou vŕtania úhybových vrtov je komplikovaná povrchová situácia a rozsiahla infraštruktúra v okolí mestskej zástavby, ktorá neumožňuje lokalizovať vrtné pracovisko do vytypovaných lokalít. Horizontálny odklon niektorých vrtov presahuje vzdialenosť 800 m od zarážkového bodu. Ropa a plyn sú v geologických podmienkach Južnej Moravy viazané predovšetkým na pieskovcové horizonty neogénneho veku (sarmatské a bádenské súvrstvie) viedenskej sedimentačnej panvy. V oblasti sú ťažené ako plynové, tak aj ropoplynové ložiská.
Ložiská zemného plynu v ČR sú schopné pokryť asi percento spotreby českých odberateľov. V rámci dodávok odberateľom však môže ťažený plyn hrať významnú úlohu pre pružnejšie stanovenie ceny pre koncového zákazníka.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
